História Nového Mesta nad Váhom

Nové Mesto nad Váhom je hospodárskym a kultúrnym centrom podjavorinského kraja. Leží na malebnom Považí, pod Beckovskou bránou, kde sa údolie Váhu rozširuje do úrodnej nížiny ohraničenej poslednými výbežkami Malých Karpát a Považským Inovcom. Vzniklo na starej obchodnej ceste vedúcej Považím, ktorá práve v týchto miestach mala svoju dôležitú odbočku na Moravu, pričom je viac ako pravdepodobné, že práve touto cestou chodili aj sv. Konštantín a Metod z Velehradu do Nitry.

Úrodnosť okolitého kraja vytvorila vynikajúce predpoklady na to, aby sa tu človek usadil už v staršej dobe kamennej. Na základe archeologických nálezov v lokalite bývalej tehelne sa toto osídlenie označuje za jedno z najstarších sídlisk pravekého človeka na Slovensku, pretože pochádzajú z obdobia zhruba 240 tisíc rokov pred n.l. Na území mesta je doložené aj osídlenie v mladšej dobe bronzovej a na jeho okolí aj zo začiatkov slovanského osídľovania.

Vznik stredovekej osady súvisel s budovaním pásma hraničných opevnení na hrebeňoch Malých a Bielych Karpát, ktoré chránili západné hranice Uhorska. Pôvodnú polohu, ani dátum vzniku pôvodnej osady, z ktorej sa postupne vyvinulo Nové Mesto nad Váhom, nepoznáme. Oprávnene však môžeme predpokladať, že pôvodne ležala v inej lokalite a bola zničená počas tatárskeho vpádu. Obyvatelia, ktorí vpád prežili, si založili osadu na novom mieste, čo sa prejavilo aj v jej názve.

Názov mesta sa na stredovekých listinách uvádza vo viacerých podobách: Villa regia, Nova civitas, Nova villa possesio regalis de Ujhel, Nova villa iuxta Vag, Vyhel, Ujhely, Vahujhely, Wag Neustadt a podobne. Dnešný názov poznáme z roku 1584.
Prvá písomná zmienka o meste je zo 6. júna 1253, keď kráľ Belo IV. udelil jeho obyvateľom mestské výsady za služby preukázané počas tatárskeho vpádu. Neskôr dostal mesto do vlastníctva benediktínsky rád, a to ako náhradu za iné majetky. Benediktíni však svoje majetky udržali len osem rokov, pretože uhorský kráľ Štefan V. im ich roku 1721 odobral a daroval sriemskemu bánovi Vavrincovi z Doboky.

Začiatkom 14. storočia sa mesta i Beckovského hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý potom ovládal celé Považie až do svojej smrti roku 1321. Mesto potom vystriedalo viacerých majiteľov, až kým ho roku 1388 daroval kráľ Žigmund vojvodovi Ctiborovi, ktorý bol v tom čase najmocnejším a najbohatším uhorským veľmožom. Nielenže si svoje sídlo na Beckovskom hrade zariadil s prepychom priam kráľovským, ale veľké dary venoval aj na budovanie kostolov a iných sakrálnych stavieb. Významne prispel aj k zveľadeniu novomestského kostola, pri ktorom založil roku 1414 augustiánsku prepozitúru. Už v januári 1414 nechal vyhotoviť plány na stavbu nového gotického kostola i budovy prepozitúry. V realizácii týchto plánov mu však už zabránila smrť v tom istom roku.

Hoci jeho syn Ctibor II. dal mesto opevniť proti husitským vpádom, nepodarilo sa zabrániť jeho dobytiu a vypáleniu väčšej časti domov. Po upokojení situácie sa Ctibor II. vrátil k otcovým plánom, ale trochu ich pozmenil. Nevybudoval nový kostol, ale pôvodný románsky chrám nechal prebudovať na gotický, v ktorom sa však zachovali niektoré prvky pôvodnej stavby. Stavba bola dohotovená roku 1419.

Už od svojho vzniku sa mesto rozvíjalo predovšetkým vďaka obchodu, ktorého rozvoj podporovala nielen výhodná poloha, ale aj rozličné privilégiá udeľované viacerými panovníkmi. Medzi veľmi významné zaraďujeme v tomto kontexte privilégiá cisára Ferdinanda I. z roku 1550, vďaka ktorým boli obyvatelia zbavení závislosti od Beckovského panstva, Novomešťania dostali právo meča, ako aj právo vysádzať vinice. Vinohradníci sa potom preslávili najmä pestovaním hrozna. Robili z neho chýrne burgundské červené víno, ktoré si veľmi obľúbili aj na cisárskom dvore vo Viedni. Obyvatelia mali právo voliť si richtára a mestské predstavenstvo, ale ja brať si drevo v kráľovských lesoch a loviť ryby. Veľký hospodársky význam malo aj udelenie práva na konanie výročných trhov. Táto pradávna výsada sa stala základom novej tradície, ktorá každoročne ožíva v septembrových Novomestských jarmokoch.

Roku 1576 udelil kráľ Maximilián II. mestu ďalšie ochranné privilégiá, ktoré ho pozdvihli na úroveň iných uhorských trhových miest. O hospodársky rozvoj mesta sa v nemalej miere zaslúžili Židia, ktorí sa podľa záznamov v miestnej kronike usadili v Novom Meste nad Váhom už v 13. storočí. Ich prínos zaznamenávame aj v novodobej histórii, a to v súvislosti so zakladaním väčšiny novomestských výrobných podnikov. Najstarší mestský znak pochádza zo 16. storočia a s jeho motívov vychádza aj súčasný znak mesta prijatý roku 1992.

Spomedzi stôp, ktoré zanechala v Novom Meste nad Váhom história, spomeňme aspoň niektoré:
Uhorská koruna prenocovala v novomestskom dome grófa Nádašyho v noci zo 6. na 7. júla 1622 pri svojej ceste z Trenčína do Šopronu. Korunovačné klenoty a ich sprievod vyvolali veľký záujem Novomešťanov.
Zastupiteľstvo Nitrianskej župy zasadalo v Novom Meste nad Váhom roku 1668 a na svojom zasadnutí potvrdilo zemiansku listinu pre Martina Petroviča, pradeda básnika Šándora Petörfiho.

Tieto informácie sme vyberali z informačnej brožúry o Novom Meste nad Váhom, ďalšie informácie sa môžete dozvedieť tam.