Stavba budovy gymnázia

Nová škola “zdedila” starú budovu židovskej reálky – na dnešnej ulici j. Weisseho. Zodpovední činitelia nášho mesta podporujú plán výstavby novej budovy školy.

V druhom roku existencie školy zakúpila veľká obec Nové Mesto nad Váhom (na návrh notára Haláchyho) cestou vyvlastnenia pozemok v lokalite “Medzi stodolami” z majetku pani Boróczyovej. 18. októbra 1922 bola uzavretá darovacia zmluva medzi novomestskou obcou (zastúpenou richtárom Júliusom Tomekom a notárom Deziderom Kantorom) a vládnym referátom verejných prác v Bratislave (zastúpeným inž. Štefanom Janšákom, ministerským radcom). V zmluve sa uvádza, že veľká obec Nové Mesto nad Váhom “postupuje bezplatne”, teda daruje pozemok vo výmere 2 kat. jutrá a 250 kat. siah pre výstavbu gymnázia (1 kat. jutro = 0,57 ha, 1 siaha = 3,6 m2). Stavebný pozemok ocenili na 15.400.- korún.

Tomuto kroku predchádzali viaceré skutočnosti. Napr. v novembri 1920 ochorela polovica zboru a tri dni sa nemohlo vyučovať. 7.10.1921 komisia prezrela budovu školy a potvrdila, že budova je v stave dezolátnom a v mnohom ohľade ohrozuje zdravie a život žiactva a učiteľov. Na nasledujúci deň podal celý zbor prosbu na ministerstvo a do prezidentskej kancelárie o uskutočnenie nápravy tohto stavu. Na jar 1920 zbor oznámil mestskej rade, že sa rozhodol podať na ministerstvo návrh zrušiť gymnázium v našom meste, ak sa nezačne so stavbou budovy. Otvorený list na podporu gymnázia podpísalo 22 obecných zastupiteľstiev z okolitých obcí. Vzápätí bol zvolaný v máji 1922 tábor ľudu, na ňom vyslovili protest proti stálym odkladom so započatím stavby. Petíciu z podujatia zaslali poslancom a ministerstvám. Poslanec Dezider Kovačič podal v parlamente interpeláciu.

A tak sa konečne začína ďalšia fáza jednaní. V polovici júla 1922 odchádza mestský radný Sloboda s riaditeľom Krausom a ďalším členom obecného zastupiteľstva do Prahy na ministerstvo školstva. Intervenujú aj na ministerstve financií. Výsledkom je vypísanie súťaže na projekt architekta Aloisa Mezeru. Tento projekt ministerstvo školstva typizovalo pre stavbu všetkých nových budov reformných reálnych gymnázií.

Z technického popisu, ktorý zostavil arch. Alois Mezera a uverejnil v 5. výročnej správe, vyberáme. Po oboch stranách hlavného vchodu sú kabinety – pre školského lekára a pre školníka... Priečelie vchodu je členené bohatšie... A má “v závěrku nadpraží” bustu gen. N. R. Štefánika, tesanú z kameňa podľa modelu sochára Karla Dvořáka z Prahy. Rizalit s hlavným vchodom je ukončený štítom, zdobeným plastickým štátnym znakom, ktorý vypracovali sochári prof. Karel Štipl a Br!u!ha z Prahy. Stavebné práce boli zadané za zaokrúhlený obnos 3 milióny 300 tisíc Kčs.

V šk. roku 1921/22 bol pristavený neďaleko starej školskej budovy “dočasný pavilón” – čiže provizórny barak, aby sa ako-tak riešil problém budovy. Posledné zimy v starej škole boli veľmi surové – nevyhovujúce hygienické podmienky, v kresliarni je tak chladno, že žiaci i učiteľ museli pracovať v zimných kabátoch, v jednom z kabinetov spadol kus plafónu.

29. októbra na lokalite “Medzi stodolami” sa konala slávnosť – bol položený základný kameň novej budovy nášho gymnázia. Hoci je celý terén blatistý, okolo vytyčkovaného staveniska sa zhromaždili okrem gymnazistov mnohí Novomešťania i ľud z okolitých dedín. Slávnostnú reč predniesol básnik Martin Rázus, v tom čase ev. kňaz v Moravskom Lieskovom. Na námestí koncertovala hudba z Trenčína. 

Staviteľom je podnikateľ Ing. Fr. Soukup. Do základov budúcej telocvične – na východnej strane – vložili ozdobne tepanú kazetu. 

Vo vnútri – v olovenom puzdre sú schované správy o škole, mince, výročné správy a iné predmety. Kazetu vyhotovil pražský umelec Frant. Anýž a škole ju daroval staviteľ.

Plánované dokončenie stavby na máj 1924 bolo odložené na jeseň. I napriek tomu stavebné tempo je úctyhodné, taký je i konečný výsledok. V marci 1923 je dokončená suterénna časť budovy. Koncom leta stojí hrubá stavba pod strechou. V súlade s podmienkami v darovacej zmluve na stavbe našli prednostne prácu robotníci, remeselníci a firmy z Nového Mesta nad Váhom.

Slávnostné otvorenie novej gymnaziálnej budovy sa konalo 7. septembra 1924. Hlavným rečníkom bol minister (pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy) dr. Ivan Markovič, zároveň správca Ministerstva školstva a národnej osvety. Je to syn dr. Júliusa Markoviča, významného organizátora slovenského života v našom meste. Vo svojom prejave ocenil najmä nové kultúrne ovzdušie, v ktorom sa ocitla študujúca mládež vtedy sotva prevyšoval číslo 800. Za študentov gymnázia prehovoril oktávan Ján Marták z Dolného Sŕnia, budúci tajomník Matice slovenskej.

Budova nášho gymnázia sa stala prvou na Slovensku, ktorej stavbu financoval mladý štát. Možno ešte dodať, že vzápätí v tom istom roku otvárajú budovy gymnázia v Zlatých Moravciach a vo Zvolene.

Do konca jesene stihli upraviť okolie školy, ihrisko, bežeckú dráhu, cesty okolo budovy a vysadili hlavné stromy a kríky. Je zakúpené nevyhnutné vnútorné zariadenie. Odborné záhradnícke práce v okolí školy viedol záhradník Diezl z Kočoviec. Na jar 1926 boli zasadené pred hlavných vchodom mladé lipky. O rok neskôr konštatuje zapisovateľ konferenčného protokolu, že školská záhrada po prvý raz rozkvitla.

K technickému vybaveniu školy možno ešte uviesť, že od 25. novembra 1925 je budova osvetlená elektrinou, zatiaľ je však bez ústredného kúrenia. V roku 1927 je dokončená inštalácia vodovodná.